Basajaun – očkávaj neočakávané

Basajaun je obrovská, chlpatá bytosť žijúca v lese, ktorá chráni stáda dobytka a stráži najodľahlejšie lesy Baskicka. Z týchto dôvodov sa Basajaun volá aj 760 km dlhý gravel pretek, ktorý je plný výziev.

"Podujatia, ako je toto, od vás žiadajú, aby ste boli pripravení na čokoľvek - a na čokoľvek, myslím doslova na čokoľvek!"

Jazdec Shimano Gravel Alliance Ibai Fradejas, ktorý sa postavil na štart Badlands ako „ultimátneho grevalového podujatia bez asistencie v Európe“, vedel, že musí byť na štartovacej čiare aj úvodného ročníka týchto 760 km pretekov, ktoré sľubujú 15 000 metrov stúpania a pomer nepevnených plôch voči tým spevneným 75 ku 25.

Pretek nie je ani len trošku monotónny. Čakalo nás všetko možné od sviežich lesov po vyprahnuté a neúrodné pláne, brehy rieky Ebro až po drsné pohorie Sierra de la Demanda, ktoré sa rozprestiera na Pico San Lorenzo, predieranie sa cez prírodný park Izko a to všetko počas 48-hodinovej jazdy.

Jazdili sme ako zmiešaný pár s Virginiou Cancellieri, pretekárkou z tímu Orbea Factory Team. Sotva sme sa poznali, predtým sme sa stretli iba raz, takže som vedel, že je to riskantný krok. Počas celého preteku budeme mať spoločnosť len jeden druhého. Zo skúseností viem, aké dôležité je mať silný vzťah so svojím tímovým kolegom na akejkoľvek jazde – a najmä to platí na takej, ktorá je testovacia ako Basajaun, kde budete čeliť nevyhnutným vzostupom a pádom.

Naším prvotným cieľom bolo dostať sa bez spánku čo najbližšie ku Calahorre, ktorá prišla po 506 kilometroch preteku. Ak by sme sa mohli držať môjho plánu jazdiť rýchlosťou 13 km/h (vrátane zastávok), malo nám to trvať okolo 38 hodín. Vyrazili sme v sobotu o 8:00 ráno a chceli sme sa pokúsiť prejsť bez spania až do nedele do 22:00. Keď sme tam dorazili, dopriali by sme si 4-5 hodinový spánok a potom sme sa vydali na zvyšných 280 kilometrov na jeden záťah. Náš cieľ? Dokončiť Basajaun presne za 3 dni, čiže 72 hodín.

Vždy hovorím, že pri takomto teste musíte predvídať takmer všetko – ale bez ohľadu na to, ako veľmi sa pripravujete, naozaj záleží na vašej schopnosti prispôsobiť sa nepredvídaným udalostiam a verte mi, vždy vás niečo zastihne. Veľmi rýchlo sme vypadli z nášho plánu. Odpočívali sme totiž viac, ako som predpokladal a do Calahorry sme dorazili až v pondelok o 7:00, čo bolo o deväť hodín neskôr, ako bolo pôvodne plánované. Keďže sme dosť oddychoval, nemuseli sme tu zastavovať a spať, ale boli momenty, keď sme naozaj potrebovali zosadnúť na chvíľu z bicykla.

PRVÉ ZASTAVENIE, 254 KM, VILLANUEVA DE AEZKOA

Do mesta sme dorazili okolo polnoci, zastavili sme sa v prvom bare, ktorý bol otvorený. Rýchlejší jazdci už tadiaľto prešli, takže veľa jedla nám nezostalo, ale milá čašníčka nám dala mliečnu kávu a sobao, regionálny sladký chlieb. Súdiac podľa ostatných ospalých jazdcov, ktorých sme zbadali, bolo to dobré miesto na poriadny odpočinok, takže sme si medzi 01:00 – 02:30 dali 90 minút spánku, kým sme sa rozhodli pokračovať.

DRUHÉ ZASTAVENIE, 307 KM, URROZ-VILA

Slnko práve začínalo vychádzať, keď sme asi hodinu ležali na lavičke na odpočívadle pri vstupe do mesta. Od poslednej zastávky sme sotva prešli nejakú vzdialenosť, ale únava sa dostavila, a tak to bolo potrebné.

SIESTA, 417 KM, MÉLIDA

Mélida bola posledným mestom pred prechodom cez polopúšť Bardenas Reales. Bolo 16:00 a slnko zapadalo. Naše cyklopočítače nám oznámili, že teplota je nad 40ºC. Rozhodli sme sa, že si do 19:00 ľahneme, nájdeme vzácny kúsok tieňa v parku a pred vstupom do púšte počkáme, kým slnko zapadne. Toto bolo jedno z najlepších rozhodnutí, ktoré sme urobili – nielen preto, že sme sa vyhli dusivému teplu, ktoré spôsobilo, že iného jazdca museli vyviezť z púšte kvôli úpalu, ale aj preto, že sme si užili jeden z najkrajších západov slnka, aké som kedy videl.

TRETIA A KONEČNÁ ZASTÁVKA, 501 KM, SAN ADRIÁN

Spali sme od 03:00 do 06:00 v arkádach mestského námestia. Skutočným dôvodom tejto zastávky nebola nevyhnutne únava – aj keď sme ju už určite cítili –, ale skôr potreba vyzliecť si šortky po 43 hodinách v sedle.

ZÁVER

Basajaun sme dokončili ako prvý zmiešaný pár za 74 hodín, s časom aktívneho pohybu 48h 50m a priemernou rýchlosťou 16km/h. Len o dve hodiny pomalšie, ako sme očakávali a celkovo sme skončili ako 3. dvojica. Virginia bola prvou ženou, ktorá prešla cieľom. Ako každé podujatie na ultra diaľku, najväčším konkurentom na Basajaune ste vy, ale musím priznať, že som na tento výsledok veľmi hrdý – jazdili sme solídne a dávali sme si pozor, aby sme to v stúpaniach neprehnali a “nedostali sa do červeného” a tiež sme nechceli veľa riskovať pri zjazdoch. Táto stratégia fungovala, keďže sa nám nepokazili ani bicykle a ani telá.

Z Basajaunu som odchádzal bohatší o skúsenosti – a to nehovorím len o medaile a mape finišera, ale s novým priateľom. Po troch dňoch v režime prežitia sa vaše puto so spolupretekárom neuveriteľne upevní, bez ohľadu na to, ako dobre sa poznáte.

Keď píšem tento článok desať dní po skončení pretekov, stále cítim znecitlivenie niekoľkých prstov, ale podarilo sa mi zabudnúť na bolesť v zadku, horúčavu, vyčerpanosť z hike-a-bikových úsekov, bolesť nôh, zimomriavky, ktoré na vás padajú tesne pred svitaním, smäd, večný hlad a nedostatok spánku... Našťastie si ešte pamätám na západ slnka v Bardenas Reales, rozhovory s jazdcami z celého sveta a uspokojenie z prekročenia cieľovej čiary s Virginiou na konci...