Neexistujú žiadne iné preteky ako Paríž-Roubaix. Je to skutočný boj a opotrebovanie jazdcov a ich bicyklov je vysoké. Zistite, ako jazdiť na dlažobných kockách a aké nastavenie by ste mali zvážiť podľa skutočných milovníkov dlažby.
Z Compiègne do Roubaix. Od hladkého asfaltu až po stáročné žulové dlažobné kocky. Bicykel pod vami sa zmení na pneumatickú zbíjačku. Čakáte ako o život a pre zvuk trhajúci uši nepočujete svoje vlastné myšlienky. Pľúca vám praskajú a nohy kričia.
Kto by toto mohol milovať alebo o tom dokonca snívať? Ukazuje sa, že milióny ľudí. Cyklisti sú kreatívna partia, ktorá dokáže v blatistom dláždenom úseku nájsť veľa kúziel.
Nol van Loon a jeho priatelia sú už dlho pod vplyvom mágie Paríž-Roubaix. Dvanásť rokov po sebe cestujú do severného Francúzska a povzbudzujú pelotón vo vyčerpávajúcich pretekoch tohto 257 km dlhého monumentu. Ak je dobré počasie, rozpália aj gril. Niekedy si urobia tento výjazd pred pretekmi a inokedy šliapnu do pedálov v pondelok po pretekoch.
„Veľmi sa mi páčia dlažobné kocky. Jazda na nich. Scenéria okolo týchto kociek. Hrdinstvo okolo dláždených pretekov,“ hovorí Nol. „Aký iný šport viete vymenovať, kde môžete byť len 10 metrov od seba, priamo tam, kde sa to deje? Je to super výnimočné.”
Nol je inak známy ako Fatpigeon (@fatpigeon.cc), (tučný holub) spoluzakladateľ cyklistickej skupiny rozprávačov príbehov všetkých terénov. Príťažlivosť k dlaždobným kockám priviedla holanďana v priebehu rokov späť znova a znova. V športovej jazde išiel po kockách na plný plyn a videl, ako okolo neho padajú ostatní. Jazdil po nich v noci na ultracyklistickom podujatí. Nočný Paríž-Roubaix? Teraz je tu nápad, ktorý je ešte divokejší ako samotný koncept pretekov. Nol sa postupne zlepšoval a zrýchľoval. A na rýchlosti záleží: na drsnej dlažbe skôr pohodlne kĺžete, namiesto toho, aby ste sa do nej opreli.
Nol má know-how na to, aby sa dokázal popasovať na dlažbe za akýchkoľvek podmienok a vypracoval si perfektné nastavenie. Samozrejme, na takúto výzvu sa môžete dokonale pripraviť, ale toto ďalšie spojenie s kockami?
Les strachu
Arenbergský les môže znieť ako miesto z detskej rozprávky, no patrí do nočnej mory cyklistu. Je to cesta rovná ako šíp, pretínajúca zatuchnutý tmavý les s dláždenou cestou tak nerovnomernou, že je pre bežnú premávku počas celého roka uzavretá.
Pre Nola to bola na jeho zimnej tréningovej jazde najhoršia časť pretekov. 30 dláždených sektorov bolo jeho východiskovým bodom. Nepomohlo ani to, že so stúpajúcou rannou hmlou bol koniec v nedohľade.
Nol odporúča, aby ste si nakalibrovali celú svoju Roubaix zostavu na úsek Arenberg: ak zvládnete tento diabolský kúsok, zvládnete aj všetko ostatné.
Tlak v plášťoch na týchto cestách je taký dôležitý, že čísla zvolené športovými šampiónmi sú zahalené rúškom tajomstva. Nol, ktorý váži niečo cez 80 kg, sa rozhodol pre tlak 2,5 baru (36 psi) vo svojich 30 mm bezdušových plášťoch. "To je taký obrovský rozdiel. Chcete dosiahnuť čo najnižší tlak, aby ste získali väčšiu priľnavosť a menšiu neistotu pri defektoch,“ hovorí.
Výbava proti kockám
Tá bola spojené s párom kolies ULTEGRA C50 od Shimano, ktoré sa s touto výzvou vynikajúco vysporiadali. Sú pre náročných nadšencov. Vyváženie špičkového dizajnu, výkonu a nákladov. „Sú ľahké a aerodynamické na cestných úsekoch, ale zároveň dostatočne široké na to, aby plášť správne položili. Dodajú vám ten správny pocit, dokonca aj pri jazde na nízkych tlakoch,“ hovorí. „Mal som niekoľko masívnych nárazov, šiel som na plný plyn do niektorých mlák a nepríjemných úsekov. Zvládli to, takže bravó kolesá ULTEGRA!“
Jeho 12-rýchlostná sada a reťaz ULTEGRA R8100 boli podobne nerušené nerovnosťami. Sada obsahuje prevratnú technológiu HYPERGLIDE+ a nový, ergonomický bezdrôtový kokpit. Vďaka elektronickému radeniu Di2 a dodatočným tlačidlám na vrchu riadítok je zmena prevodového stupňa s obvyklou rýchlosťou Shimano oveľa jednoduchšia, ak vás z vibrácií bolia ruky alebo ich máte znecitlivené. To všetko znamená, že jediná vec, ktorej sa treba báť, je dostať sa cez zubatú dlažbu.
"Dlažobné kocky v Roubaix sú hrozné, ale ten les - ten je šialený," hovorí Nol. Pri jednej jazde si krátko po vjazde do Arenbergu pri rýchlosti 60 km/h prepichol oba plášte, takže nemal žiadnu priľnavosť. „Teraz už viem, aké je to hrozné, vždy sa bojím v lese jazdiť,“ hovorí. „Zakaždým, keď to robím, myslím na to, “čo sa stane tentoraz”? Nikdy neviete, aké to bude šmykľavé alebo zlé, je to ako vstúpiť do neznáma. A okamžite dostanete úder z dlažobných kociek, ktorý vami otrasie až do úplného prebudenia.“
Tento budíček je sprevádzaný celým orchesterom cudzích zvukov z bicykla: búchanie reťaze o rám, škrípanie, keď sú plášte otrasené nerovným terénom. Bicykel sa mení na vzpínajúceho sa tátoša.
Miesto Arenberg sa v samotných pretekoch nachádza 95 km od cieľa. Zvyčajne znamená skľučujúci začiatok záverečného procesu opotrebovania medzi pretekármi. Začína sa z kopca a pelotón do neho páli vysokou rýchlosťou, než cesta začne stúpať o jedno alebo dve percentá po zvyšok trasy. "Vždy je to príliš dlhé," hovorí Nol. “Vysaje to z vás všetku energiu."
Jazdiť po dlaždiciach je umenie. Ide o to sedieť vzpriamene a voľne položiť ruky na riadítka. Nol uprednostňuje jazdu na väčšom prevode s nižšou kadenciou kvôli lepšej priľnavosti a kontrole. 75-85 RPM je jeho sladkým (dokonalým) bodom.
Počas jeho jazdy bolo aspoň sucho, aj keď zradné cesty pokrýval hnoj. Čo ak sú dlažobné kocky zablatené a vaše kolesá sa šmýkajú a šmýkajú? "Modlite sa!" hovorí Nol. „Nie, začína to jazdou po správnej línii. Vrchol je najbezpečnejšia možnosť, ale ak je úzky, za mokra je to nebezpečné miesto, takže by to mohlo byť lepšie v jarkoch.“
Väčšina dláždených sektorov má vrchol, definovanú cestu, po ktorej je najlepšie jazdiť. Arenberg tomuto vzoru odporuje. Jeho dlažobné kocky sú roztrúsené všade, poriadok a logika tu boli prekliate.
Vyniknúť si vyžaduje starostlivosť, zručnosť a trochu šťastia. „Jazdím s bývalým profesionálom Larsom Boomom pomerne často. Vyhral mokrú etapu Roubaix na Tour de France [v roku 2014]. Vždy mi radí, aby som nechal svoj bicykel ísť a robil svoje. Ak si udržíte rýchlosť, vaše šance, že zostanete vzpriamene, sú vyššie,“ hovorí Nol.
Čím ďalej idete do pekla severu, tým vidieckejšie a nadčasovejšie to bude. Nol uprednostňuje jazdu sólo. „Myslím si, že krásou Roubaix je prázdnota. Tamojšie mestá duchov, nekonečné polia ničoho,“ hovorí.
Keď narazíte na tieto dlaždice, prirodzený pokoj sa okamžite zmení na hektickú hru mysle. „Naozaj sa mi páči, že sa váš svet zrazu stane skutočne malým. Pretože je tu nával adrenalínu a režim ísť tak rýchlo, ako je to možné a zároveň zostať vzpriamene, vybrať si správnu líniu. Takže všetka prázdnota okolo vás sa stlačí do tohto malého sústredeného bodu.“
Počas pretekov pridáva boj medzi konkurentmi ďalšiu kurióznu dynamiku. Rýchla jazda cez dlažobné kocky je sama o sebe už dosť boľavá, ale skúste udržať nervy a lakte pri rýchlosti 60 km/h. Profesionálni cyklisti sú jednoducho iný druh.
V kolesách šampiónov
Nolov obľúbený sektor je tiež jedným z najdôležitejších na Paríž-Roubaix: Carrefour de l’Arbre. Na tomto mieste urobil rozdiel víťaz z roku 2022 Dylan van Baarle. Čo robí tento 2100-metrový test obzvlášť ťažkým, je jeho umiestnenie v pretekoch: 15 km od cieľa. Kontrastujúce dlhé rovinky s niekoľkými testovacími zákrutami. Rýchlo prejsť zákrutou na dláždených plochách mimo prevýšenia nie je jednoduché a minulí súperi tu okúsili prach.
„Keď som to urobil prvýkrát, povedal som si, čo to do pekla je? Je to šialené. Teraz mám naozaj pocit, že to začínam spoznávať. Presne viem, po ktorých kockách by som mal jazdiť,“ hovorí Nol.
„Znášal som to naozaj ťažko. Ale ak jazdíte v zákrutách správnym spôsobom, môžete si udržať plnú rýchlosť a je to jednoduchšie. Znalosť správnych línií ušetrí veľa energie a ak nebudete plytvať energiou príliš pevným uchopením riadítok bicykla, pomôže to tiež.“
Vždy, keď Nol vstúpi do cieľa pretekov, na velodróm André-Pétrieux alebo uvidí jeho slávne, strohé sprchy, zasiahne ho duch histórie. „Toto sú cesty, ktorými sa jazdci vydávajú a ktoré ste videli v televízii tisíckrát,“ hovorí.
Jeho obľúbeným ročníkom Paríž-Roubaix je rok 2016, ktorý vyhral Mathew Hayman. Je to ikonický príbeh o smoliaroch, veteránovi austrálskeho tímu, ktorý sa po zranení za pomoci domáceho trénera dostal na najvyšší stupienok pódia.
Či už v blate alebo v prachu, len málo iných pretekov poskytuje také vnútorné vzrušenie a poskytuje spomienky, ktoré nám tak jasne utkvejú v mysli. Možno je to nadčasový aspekt Paríž-Roubaix: bicykle a materiál sa zlepšujú, ale človek a stroj sa stále musia postaviť živlom a výnimočným silám. Je to skvelý šport: buď všetko alebo vôbec nič.
Nol sa nasledujúce ráno zobudil s bolesťami v zápästiach, dlaniach a krížoch, no jeho vášeň zostala neporušená. "Je to dobrá bolesť. Viete, že je to kvôli Roubaix a dláždeniu, takže je to v poriadku. Najmä, keď sa pozriete späť na fotky a vašu Stravu: stojí to za to.“
Viac by bolelo nejazdiť tieto špeciálne úseky, ktoré definujú Paríž-Roubaix. "Len tam choďte," hovorí Nol. „Nebudete to ľutovať – aj keď možno niekoľkokrát budete, na niektorých úsekoch. Alepo dokončení jazdy to bude veľmi výnimočná spomienka."
Paríž – Roubaix Ženy
Fakty a čísla
Dátum: 8. apríla 2023
Štart: Denain
Cieľ: Vélodrome André Pétrieux, Roubaix
Trasa: 145,4 km
Dlažobné kocky: 30 km
Dláždené sektory: 17
Paríž – Roubaix Muži
Fakty a čísla
Dátum: 9. apríla 2023
Štart: Compiègne
Cieľ: Vélodrome André Pétrieux, Roubaix
Trasa: 256,6 km
Dlažobné kocky: 54 km
Dláždené sektory: 29